Na ulici Petra Pázmaňa v Šali sa vedľa seba týčia 5-podlažné „vežiaky“ z 50-tych rokov minulého storočia. Na treťom poschodí sa nachádza byt s jedným z najlepších výhľadov v meste, priamo na kaštieľ a amfiteáter, ktorý ponúka veľmi súčasné riešenie obytného interiéru. Ako správny mileniál s nostalgiou po minulosti odkrýva architekt vrstvu po vrstve zabudnuté nánosy, aby z nich urobil ústredný motív bytu (alebo už je vrstiev toľko, že je načase ísť späť?). Takýto byt sa nenavrhuje, ale musí sa nutne objavovať, keďže dopredu je len veľmi ťažké predpovedať, čo sa pod vrstvami stierok, omietok a podláh vlastne ukrýva. Zdá sa, že so starším bytom sa toho vždy objavuje trochu viac a čím hlbšie do minulosti, tým sa často precizuje aj remeslo, čo tu umožňuje odhaliť pôvodnú stenu z pálených tehál. To však nie je všetko. V spálni a v obývacej časti sa odhaľuje pôvodná maľovka so všetkými nedokonalosťami v odtieňoch dnes populárnej mentolovej, staroružovej či okrovej. To, čo generácia našich rodičov nemilosrdne pretrela nabielo sa tu naplno ukazuje a stáva sa akýmsi obrazom či expresívnou abstraktnou maľbou.
Ukazuje sa aj pôvodné terazzo či drevené parkety, surový betónový prievlak železobetónovej konštrukcie, ako aj stopa po vybúranej priečke. Nové elektrické rozvody nenarušujúodhalené „artefakty“ novými zárezmi, ale ukladajú sa do viditeľných žľabov a priznávajú surovú estetiku káblov, zástrčiek a vypínačov. Kuchyňa je pohyblivým ostrovom, okno do kúpeľne je aj sklenenou policou a toto všetko sa deje na nenápadnom pozadí bledo šedej, ktorá tvorí paspartumaľovkám, alebo zafarbuje liatu podlahu či sokle v obývačke. Je to byt ako „nálezisko“, architekt je aj archeológ, ktorý vrstvy upratuje a dáva ich do nových vzťahov. Je to hommageči apropriácia? Je to módne, retro, vintage, alebo je to komplexný priestorový palimpsest? A čo sa s ním stane v budúcnosti? Pravdepodobne sa raz znovu prepíše pod tlakom nových síl a preferencií zabúdania.
